
10. júla 1999 vo veku 66 rokov zomrel doc. Ing. Dr. Túri István, najznámejší majster a učiteľ zeleninárskeho skleníkového pestovania.
Narodil sa 7. decembra 1933 v Cegléde. Základnú a strednú školu absolvoval takisto v Cegléde, v roku 1952 maturoval na Gymnáziu Kossutha Lajosa. V roku 1957 ukončil štúdium na Vysokej škole záhradníckej a vinohradníckej, od roku 1958 pôsobil na Vysokej škole záhradníckej a vinohradníckej, neskôr na Záhradníckej univerzite, kde prešiel povinnou kariérnou hierarchiou od vedeckého asistentstva až po docentúru. Na vlastnú žiadosť požiadal v roku 1993, vo veku 60 rokov, o odchod do dôchodku.
Od jej založenia (1990) bol vedeckým riaditeľom spoločnosti PRODUKT Kutató, Fejlesztő, Termelő Kft. Až do svojej smrti bol duševným lídrom šľachtenia odrôd papriky a produkcie semien vyšľachtených hybridov.
Svoju vedeckú činnosť začal pod vedením profesora Andrása Somosa. Na základe dizertačnej práce o zmapovaní a analýze veľkovýrobného zeleninárskeho regiónu v Nagykőrösi získal v roku 1962 titul doktora univerzity.
Prvou úlohou jeho výskumu bolo preskúmanie možností pestovania zeleniny na chudobných piesočnatých pôdach bez použitia maštaľného hnoja. Z technických otázok sú s jeho menom spojené: využitie plastov v záhradníctve, vývoj konštrukcií rôznych typov zariadení, vypracovanie vykurovacích systémov, vytvorenie rôznych typov vetracích a zavlažovacích metód, vývoj viacerých variantov dvojitej fóliovej prikrývky, navrhnutie typov vykurovaných a nevykurovaných prevádzok a v neposlednom rade aj zavedenie systému s vodnou stenou.
Spolupracovníkmi vytvoril systémy využívania nevykurovaných zariadení s ich presúvaním aj bez presúvania, ako aj jedno- a dvojfázové využitie vykurovaných zariadení. Skúmali možnosti jesenného a zimného skleníkového pestovania. Trvalú hodnotu vytvoril aj zavedením nových odrôd a odrodových typov do pestovania a uplatnením nových pestovateľských technológií.
Ak vezmeme do úvahy aj dostupné finančné prostriedky, bol s najväčšou pravdepodobnosťou až dodnes najúspešnejším maďarským šľachtiteľom papriky. Dôkazom nie je len počet ním zaregistrovaných a prihlásených odrôd a hybridov (21), ale aj ich úžitková hodnota. Aj na Slovensku veľmi obľúbená biela paprika na rýchlenie (HRF F1) potvrdzuje jeho mimoriadny cit, s ktorým postupoval pri plánovaní jednotlivých krížení a pri výbere rodičovských línií. Okrem toho sa pod jeho vedením vyšľachtili aj odrody Hó F1, Pritavit F1, Kaméleon F1, Velence F1, Titán F1, ako aj odrodové kandidáty Bajnok F1 a Kápia F1. Významný je aj šľachtiteľský základný materiál, ktorý spolu so spolupracovníkmi zozbieral a ktorý môže byť zárukou pokračovania jeho životného diela. Pod jeho vedením bol vypracovaný aj osobitý spôsob produkcie semien hybridov, na ktorý sa vzťahuje patentová ochrana a ktorý sa stal základom fungovania odvetvia produkcie hybridných semien.
Mnohostrannosť dr. Túrího zvýraznili najmä jeho výskumy v oblasti konštitučnej biológie rastlín. Zaviedol pojmy pomalý, stredný a rýchly rastový typ, určil podmienky ich vzniku a aj možnosti ich zmeny. Už vo veľmi skorom štádiu vývoja rastlín dokázal rozpoznať nastupujúce zmeny. Jeho odporúčané technologické úpravy v takýchto prípadoch potvrdila vo väčšine prípadov prax. Pán docent Túri vzdelával vysokoškolských študentov aj praktizujúcich záhradníkov, jeho prednášky boli väčšinou veľmi názorné, pretkané humorom a nesmierne pôsobivé.

Aj organizovanie synchronizovaného odborného poradenstva je spojené s jeho menom. Už koncom 60. rokov a začiatkom 70. rokov organizoval v Soroksári odborné kurzy. Na Záhradníckej univerzite pripravil viacero výstav. Medzi najznámejšie patrili výstavy spojené s poradenskými konferenciami o pestovaní papriky, melónov a uhoriek. Burzu semien, ktorú vymyslel, organizujeme od roku 1981 každoročne k plnej spokojnosti pestovateľov zeleniny a distribútorov osív.
Jeho odbornú publicistiku charakterizovala snaha o zrozumiteľnosť a opis, resp. odovzdanie praktických pracovných postupov. Publikoval viac ako sto popularizačných článkov, predovšetkým v časopise Kertészet és Szőlészet. Obľúbené sú aj jeho knihy o pestovaní pod fóliou. Kniha Kertészet fólia alatt (spoluautor Béla Fodor) bola prvou poľnohospodárskou odbornou publikáciou, z ktorej sa predalo viac ako stotisíc výtlačkov. Za ňu získal čestné uznanie. Na to, ako aj na Rád práce, ktorý získal za svoju činnosť, bol vždy hrdý.
V posledných 10–15 rokoch jeho texty nadobudli aj filozofický tón. Príkladom sú jeho knihy Növényalkat (Možnosti a obmedzenia zvyšovania úrody) a Az élet korlátai (o konštitučnej biológii človeka). Začal písať aj knihu, v ktorej chcel „putovať“ vo svete ducha, v ríši bohov. Veľa o nej rozprával, veľmi ju chcel dokončiť, ale už nedostal príležitosť. Na otázky o svojej vedeckej a publikačnej činnosti najčastejšie odpovedal: „počet kníh, nových odrôd, patentov, vyznamenaní a vedeckých titulov nepodceňujem, ale nepovažujem to za najdôležitejšie, preto sa nezaoberám číslami. V odbore považujem za dôležité iba tie aktivity – z uvedených aj nad ich rámec –, ktoré posúvajú vec záhradníctva dopredu“.
Pri organizátorskej práci potreboval vytrvalosť a niekedy aj tvrdohlavú umanutosť, inak by nedokázal vytvoriť pokusnú stanicu Katedry zeleninárstva. V Soroksárskom pokusnom podniku dodnes stojí množstvo budov, stavieb a fóliových zariadení, ktoré sú dôkazom jeho neúnavnej organizátorskej práce, neustáleho hľadania nových riešení a jeho vynaliezavosti.
Veľa sa venoval aj svojim kedysi početným podriadeným. Za dôležité podmienky kvalitnej práce považoval: vysvetliť, dať zapísať, overiť pochopenie, urobiť, skontrolovať. Nemal rád nedbanlivosť, ľahostajnosť a lenivosť, uznával však schopnosť bojovať, cieľavedomú a hodnototvornú prácu. Váženie a úcta patrili aj tým spolupracovníkom a kolegom, ktorí dokázali rozpoznať nové smerovanie a podporovali ho aj vtedy, ak si ho ako prví nevšimli oni sami.
Často spomínal, že keby sa dostal k všemocnému čarovnému prútiku, urobil by aspoň tri veci: na týždeň by zrušil všetky pestovateľské zariadenia s plastovým krytom, aby tak ukázal ich dôležitú úlohu pri každodennej spotrebe zeleniny a ovocia a pri využívaní okrasných rastlín; predstavil by možnosti, ktoré sa pri uzavretých priestoroch doteraz nevyužili; a „ne na týždeň, ale navždy by som zrušil chorobu majstrovsky sformulovaného, ale bezobsažného tárania z rozumných slov a viet“ – hovorieval.
Chyby a omyly, ako každý, mal aj on. Vtedy zvykol hovoriť: „Ani jeden z nás nie je anjel.“ Tieto menšie či väčšie pochybenia a omyly prehliadal aj u svojich spolupracovníkov, pokiaľ za nimi neodhalil zlý úmysel alebo vedomé konanie.
Pri odchode do dôchodku neusporiadal bankety ani oslavy, rozlúčil sa niekoľkými vetami a jeho posledná veta znela azda takto: „Rád by som ešte dlho slúžil veci záhradníctva!“
Žiaľ, toto želanie sa mu nemohlo naplno splniť. Žije v nás už len vo svojich odrodách, svojich textoch a v duchu, ktorý po sebe zanechal.
Gyúrós János